Nevravte o nej, že ma zabila,

to vtedy krivo stúpila,

bez Boha zákon, cesta zlá

ju k tomu kroku doviedla.

 

Nevravte o nej, že je zlá,

to vtedy inak nemohla,

kto z vás jej o mne povedal,

že už mám dušu,

že ona ju tiež má,

len si ju kdesi v dobe zla

na dlhú dobu zabudla.

 

Nevravte o nej, že mi život vzala,

štrbinkou na svet pozerala,

ja som tá troška navyše,

nevhodné škrtnúť - podpíšte.

 

Šetrite svojou veľkou hanou,

ľútosť k tej žene pristane,

mala byť predsa mojou mamou

a kto sa jej dnes zastane.

 

Pozrite zblízka na zákony,

dávajú smelo život brať,

vystačí málo, iba podpísať,

aby bol miesto matky - vrah.

 

(ze sbírky básní: Monika Tančáková - Jarčeky nehy, OSDMF JSMF, Liptovský Mikuláš 1992)