Nepozornosť

Šiel gazda v bielom kožuchu a krpcoch z bravčovej kože do mesta na trh. Na pleci mal palicu/hůl a na palici koš s vajcami. Kráčal po ceste a takto sa sám so sebou rozprával/mluvil:

- V koši je sto vajec. Keď ich predám každé za jeden lev, dostanem sto leva. Ak ich predám po dva leva, budem mať dvesto. Za tie peniaze si na trhu kúpim prasnicu. Budem ju krmiť a opatrovať ako oči v hlave. Prasnica mi vrhne dvanásť prasiatok. Keď aj tie vyrastú, budú mať ďalšie prasiatka. Keď budem mať dvor plný veľkých prasiat, pojdem na trh a predám ich. Za peniaze si kúpim koňa a nové šaty. Vyparádim sa do nových šiat, vyskočím na koňa a pojdem sa poprechodiť popred dom krásavice Gany. Keď ma krásavica Gana uvidí, povie: "Nechcem iného, iba toho jazdca". Vezmeme sa a budeme mať chlapčeka Bogdanča. Ja pôjdem na trh, kúpim mu jabĺčka, a keď sa vrátim domov, Bogdančo ku mne pribehne, a privíta ma: "Ocko, čo si mi priniesol?" Ja vystriem ruku, aby som ho k sebe privinul, a poviem: "Poď, synček môj, poď, Bogdančo, ocko ti dá jabĺčko!"

Gazda sa pozabudol, vystrel ruky, pustil palicu a koš s vajcami spadol na zem. Vajcia sa do jedného rozbili. Nešťastník sa sklonil nad košík a začal hľadat - možno daktoré ostalo celé. Práve vtedy prešiel okolo pocestný.

- Hej, bratku, - opýtal sa gazda, - ako dlho si kráčal za mnou?

- Od chvíle, ako si začal bohatnúť, až kým si nestratil všetko, - odvetil ten.



(z knihy A. Karalijčeva - Vrece klamstiev, Mladé letá 1989)