Prešibaný krčmár

Jeden prešibanec si otvoril krčmu v prímorskom meste. Zo všetkých strán sa tu zastavovali hostia zo zámoria, aby si oddýchli a vypili pohárik vínka. Spočiatku dával krčmár hosťom víno iba trochu rozriedené vodou. Ale neskôr, keď sa presvedčil, že cestujúci nie sú veľmi prieberčiví/vybíraví, začal im podávať vodu, zafarbenú troškou červeného vína. Za rok-dva sa mu nazbieral mešec zlatých dukátov. Zatvoril krčmu a pustil sa chodiť po svete. V blízkom prístavnom meste si bohatý krčmár kúpil opičku, aby mu rozveseľovala deti. Nasadol na loď a pokračoval v ceste. Na obed zašiel do lodnej reštaurácie a opičke hodil dva-tri lieskové oriešky. Sýty krčmár vyšiel na palubu, že si trochu podrieme. Prv ako zaspal, spomenul si na dukáty. Vybral mešec spod pazuchy a položil si ho na bezpečné miesto, pod hlavu. Opička pri ňom čupela/dřepěla a múdro sa naňho pozerala. Bola hladná, a keď videla, že si jej pán skryl mešec pod hlavu, netrpezlivo čakala, kým nezadrieme.

Len čo krčmár zaspal, opička ticho vytiahla mešec a vybrala jeden dukát. Začala si ho obzerať, potom doň zahryzla, ale keď prišla na to, že sa nedá jesť, nazlostila sa. Vzala mešec, rozkrútila/roztočila ho a veľkým oblúkom zahodila do mora.

V tú chvíľu sa krčmár zobudil, vyskočil a s vytreštenými očami pozeral, ako sa mešec pomaly ponára. Začal si trhať vlasy.

- Načo mi bola ta prekliata opica!

- Nesmúť, priateľ môj, - ozval sa mu za chrbtom/zády dedinčan, ktorý často navštevoval prešibancovu krčmu, - toto zlato ti priniesla voda, nuž ti ho aj vzala.

 

(z knihy A. Karalijčeva - Vrece klamstiev, Mladé letá 1989)