Rozprávka o sude

Keď udrela staručkému otcovi posledná hodina, zavolal si svojich piatich synov a vraví:

- Deti moje, ja sa už odoberám na druhý svet. Moja cesta na zemi sa skončila. Skôr, ako navždy zatvorím oči, rozpoviem vám rozprávku. Počúvajte dobre, lebo chcem, aby ste mi potom povedali, čo značí.

Synovia upreli oči na otca, starček si ich jedného po druhom poobzeral a začal rozprávať:

- V lese vyrástol veľký dub. Žalude mu ako dážď padali z pevných konárov a korene sali vlahu hlboko v zemských útrobách. Búrka ho poohýbala na všetky strany, ale nijako mu nemohla ublížiť. Až raz prišiel do lesa drevorubač. Dôkladne si dub poprezeral, vysúkal rukávy, rozohnal sa sekerou a začal rúbať. Do večera bol dub na zemi. Osekal mu konáre a kmeň odviezol do svojej tesárskej dielne. Tam z neho narezal pekné dosky. Na jeseň/podzim prišiel do dielne debnár. Naložil dosky na voz a odviezol si ich. Debnár vo svojej dielničke vytesal z dosák dúžky na sud, urobil obruče, dná a vyhotovil veľký sud. Každú jeseň nalial do suda mladé víno a predával ho dedinčanom na svadby, na oslavy menín či narodenín. Tak to išlo dovtedy, kým bol sud pevný. Ale či chceš, či nie, raz sa jedna obruč pretrhla a dúžky sa rozišli. Víno vytieklo a sud vyschol. Kým debnárovi zišlo na um dať novú obruč, dúžky sa za ten čas rozpadli. Dobré obruče si rozobrali deti, kotúľali ich po ulici a gazdiná zas dná aj dúžky pekného suda prikladala na oheň.

Čo znamená tato rozprávka?

Piati bratia sa zamysleli, ale ani jeden z nich nevedel otcovu rozprávku rozlúštiť.

- Ste ešte mladí, preto to neviete. Poviem vám, čo chcem touto rozprávkou povedať: pevná hora s veľkými stromami je naša krajina. Jej stromy rastú do výšky. Sud - to je rodina, dná sme my, obruče značia porozumenie, a víno - to je radosť a šťastný život. Pokiaľ budú v rodine vládnuť láska a zhoda, bude aj život šťastný. Chráňte obruče na sude, deti moje!

Najstarší syn sa sklonil, pobozkal/políbil staručkému otcovi pravú ruku a odvetil:

- Ďakujem ti, otče, za múdru radu. Kým budeme žiť, nezabudneme na ňu.

 

(z knihy A. Karalijčeva - Vrece klamstiev, Mladé letá 1989)